Strata
,,Aj tak ma nechytíš.“ Freyn smiech sa niesol ulicami keď prebehla okolo Brunwulfovho domu a zamierila k bráne od pristavu.
Roar zavrčaním sa za ňou ponáhlal, bolo to už veľmi dávno keď boli deťmi a naháňali sa po uliciach. Roar mal už 17 rokov a bol už pripravovaný na post jarla. Každodenné diplomatické záležitosti a tréningy ho vyčerpávali. No za to Freya nevyzerala vôbec unavená, práve naopak ako keby sa jej povinnosti ekonomiky a diplomacie ani nedotkly. Bola plná energie.
,,Som budúci jarl a veliteľ armády. Nikdy mi neújdeš!“
Krikol zlostne a zrýchlil. Mal dlhšie nohy ako Freya. Keď sa nad tým tak zamyslel Freya ani nikdy moc nevyrástla. Na nordku bola nízka a útla, ako keby ani nordkou nebola. Jediné čo ju prezrádzalo boli ostré črty tváre, snehovo biela pokožka a ľadovo modré oči a veľká sila spojená s huževnatosťou.
,,Roar, Freya.“ Obaja strnuli pri volaní ich mena. Ten hlas ktorý začuli znamenal, že volajú povinosti. Obzreli sa aby pri Atheronskej rezidencii uvideli Jorleifa.
Pokynul im jemným gestom ruky aby ho následovali. Obaja mlčky poslúchli. Roar svojej sestre podal ruku aby jej pomohol po schodoch. Freya s úsmevom prijala jeho ruku a druhou si jemne nadvihla šaty aby si ich nezastúpila. Následovali Jorleifa naspäť do Paláca kráľov.
,,Tu ste.“ Zaznel tichý otcov hlas, ktorý ale kamenné steny znásobovali. Usmieval sa na nich z trónu. Jorleif ich usadil k dlhému stolu uprostred hlavnej haly.
,, Potrebujem aby ste sa dnes chvíľu venovali svojím povinnostiam. Freya ty pôjdeš na sedenie mestskej rady, aby sme vedeli koľko treba vyhradiť financí mestu na ďalší mesiac.“
Freya prikývla a odišla do svojích komnat sa prezliecť a upraviť.
,,Roar my dvaja si prejdeme dediny ktoré spadajú do našej dŕžavy a pripravíme príkazy velitelom.“
,,Ako si praješ otec.“ Roar sa na otca usmial. Potom si všimli prihádzajúcu Freyu.
,,My teda vyrazíme.“ Povedal Jorleif a podal Freyi ruku, ktorá ju prijala. Satenové šaty boli ťažké a motali sa jej pod nohy a hlavne vlečka ktorá niesla znak jej rodu jej na pohodlnosti nepridávala a hlavne keď sa nemohla pozerať pod nohy kvôli korune na hlave, aby jej neskĺzla z vlasov.
Porada sa dnes konala v Candleheatrhskej hale. Zišlo sa tam vela dôležitých ludi od hláv starých rodov cez pracovníkov rôznych oblastí.
Krčmárka pripravila dlhý stôl aby sa zaňho zmestili všetci. Freya si sadla za vrch stola a Jorleif po jej pravici.
,,Chrám Talosa je v kolabujúcom stave, lavice su polámané a cez strechu zateká.“
Upozornil Lortheim, s úctou. Freya prikývla a na papier si zaznamenala poznámku o vyčlenení peňazí.
,,Je to zbytočnosť. Ak vojnu vyhrajú Aldmeri, tak príjmeme ich panteón svätej deviatky.“ Vrčal Brunwulf a tresol päsťou aj do stola aby svoje slova potvrdil.
Ozvalo sa súhlasné a nesúhlasné šepkanie od ostatných. Jorleif len vzdychol, nakoľko nedokázal ostatných umlčať. Nakoľko súhlasných odoziev bolo viac Brunwulf vypol hruď a povyšenecky sa šklebil na Freyu.
,,Ticho!“ Ozvalo sa z jej strany zahromžanie a niekoľko členov jemne myklo zo šoku, že si tak krehká žena dokáže narobiť poriadky s tými čo ju nepočúvajú.
,,Sme nordi, pre nás bude Tálos vždy hrdinom, či nám Aldmeri nanútia ich bohov alebo ne. Vždy bude v naších srdciach a ak to tak necítiš niesi pravý nord.“
Viacerý sa zahanbili, že súhlasili s Brunwulfom, dokonca ten už na porade nič nepovedal. Ďalšími témami boli chodníky a schody v uliciach mesta ochozy pre vojakov a most. Porada sa rozpustila až pri západe slnka. Jorleif niesol všetky dokumenty čo Freya zapísala. Kráčal pár metrou pred ňou, Freya sa doslova ulicou vliekla, nevládala, hlavu mala sklonenú dole a sledovala vlastné kroky. Bola z tých ľudí unavená, čo sa jej nestávalo. V hrudi, v miestach kde je srdce, pociťovala neurčitý tlak ktorý jej akoby trhal srdce na malé kúsky. Zastavila sa lebo kútkom oka zachytila ako Jorleif zastavl a s niekým sa rozpráva no ich hovor nepočula. Pritiskla si ruku na miesto kde ma srdce v márnej snahe zastaviť bolesť.
,,Nesmie ísť do paláca, jarla a jeho syna niekto otrávil cez nápoj.“
Slova sa jej predrali do uší ako ostrie meča. Jej srdce drásali na miliony kúskov. Pozrela na Jorleifa ktorý na ňu so smútkom pozeral a na Ralofa ktorý sa pod jej pohľadom ošil, ale neuhol. Zakrútila hlavou, jej ústa sa pohly v nemých slovách a oči jej zaplavili slzy. Ralof sa pohol k nej. Cúvla. Zamračil sa, ale už sa k nej nepokúšal dostať. Boli priatelia, ona a Roar vyrastali spolu s Ralofom. Vedel, že teraz osirotela druhý krát.
Znova cúvla preč. Vedela, že už druhykrát sa nedokáže pozrieť na tela svojích mrtvých príbuzných. Zvrtla sa a rozbehla preč, von z mesta k stajniam.
,,Zadržte ju!“ Začula ešte Ralofa, ktorý okríkol stráže, no tie boli tak všoku, že nestihli zareagovať keď okolo nich prebehla.
V behla na most kde nik nebol v tomto čase a zamierila do stajní. Z nich práve uháňal kôň temný ako noc s očami rudými ako krv a na ňom jazdec zahalený od hlavy až k pätám v čierno-červenóm háve. Na chvílu spomalila keď tento výjav videla. Zreničky sa jej zužili od nenávisti. Popadla bieleho koňa a bez osedlania naňho vyskočila.
Bolesť ju donútila sledovať tajomného muža do tmy v ktorej sa stratil.
Hnala koňa triskom po tmavých cestách. V očiach slzy ktoré ju studili na tváry. Bez strachu popohnala koňa, lebo jediné čo jej zostalo bola bolesť a otazka v mysli prečo.
Z krovia vyskočil temný kôň ktorý vyplašil toho jej. Ten ju zhodil a utiekol do tmy.
Jazdec sa nad ňou sklonil. Jeho temné oči si ju obzerali.
,,Kto si.“ Šepol potichu.
,,Freya Stormcloak.“ Zavrčala naňho, jeho zrenice sa najprv stiahli a potom znova roztiahli. Stiahol si látku z tváre, pričom sa mračil. Freya zalapala po dychu stál nad ňou redguard. V nose ju pošteklila zvlaštná vôňa. Pred očami sa jej zahmlilo a viečka ztažkli a zaspala.
Nazir ju schmatol a vyšvyhol sa na koňa aj s ňou. Odcvalal do tmy.
Po tej istej ceste znel dupot mnoha koní. Ralof hnal jednotku po ceste kým sa z tmy nevynoril bieli kôň rodiny Stormcloak, bez jazdca.
,,Ne, to nemože byť pravda.“
,,Pane, je to kôň Freyi Stormcloak?“ Zaznela otázka ktorá ani odpoveď nepotrebovala. Ralof ani odpovedať nechcel. Chcel kričať, sekať mečom, ale ne odpovedať na túto otázku.
,,Je mi to ľúto pane.“ Zaznelo od jedného vojaka.
,,Aj mne Windhelm utržil tri veľké rany za jeden večer. Prišiel o troch najdôležitejších ludí.“ Povzdychol si Ralof.
,,Nemyslel som to, je mi to ľúto kvôli Vám pane, vieme ako ste si boli blízky.“
Ralof zavrel oči a otočil kona späť do Windhelmu. Ano boli si blízky, ale boli len priatelia. Možno, časom by sa to zmenilo, keď by jarl privolil k tomu aby sa vydala. Ale to sa už nestane. Jarl bol preč, jeho syn tiež, vlastne obaja synovia a Freya snimi.
AlterLady