Skrášľovanie tela

13.07.2015 23:03

Skrášľovanie tela, začína byť bežnou súčasťou života ľudí. Kým niektorí to berú ako módny či rebelský výstrelok mladých ľudí, my sa pokúsime priblížiť podstate veci.

 

Pôvodne tahitské pomenovanie „tatua“ znamená vyznačiť alebo označiť a z anglického „piercing“ znamená prepichnúť.

 

Na to aby sme mohli pochopiť skrášľovanie tela, musíme sa trocha pozrieť do histórie. Skrz ňu môžeme vidieť kultúrne odlišnosti vďaka tetovaniu a piercingom.  Napríklad v kmeňových zoskupeniach bolo vďaka piercingom a tetovaniam vidieť hierarchické delenie členov kmeňa. Do dnešnej doby v niektorých afrických kmeňoch toto delenie funguje a dokonca chlapci prekračujú prah dospelosti práve rituálnym tetovaním.

V roku 787 bolo tetovanie a piercing označené za výslovne pohanský zvyk a bolo v celej Európe zakázané. No tetovanie sa mohlo nájsť u námorníkov ktorý si dávali tetovať krížiky, kvôli tomu, aby keď umreli mimo Európy, mohli byť pochovaný ako kresťania.  Z Európy sa takmer tetovanie vytratilo, až kým námorníci okolo roku 1770 do Európy nedoviezli chlapcov z južného Pacifiku,  ktorí boli potetovaní. Títo chlapci sa stali atrakciou v cirkusoch. Samozrejme tetovanie nebolo tabu ani na kráľovských dvoroch. Kde sa dávali tetovať milenky kráľov. Dokonca podobný zákaz trval donedávna v roku 1996 vo Švajčiarsku.

Ďalšou etapou bola I.a II. svetová vojna. Nielenže bolo dovtedy tetovanie a piercing tabuizované, no vojna na túto otázku vrhla ešte horšie svetlo. Tetovanie vojakov bolo úplne bežné , tak ako aj označovanie väzňov ako dobytok. Na čiernu listinu sa tetovanie zapísalo hlavne spojitosti s označovaním židov v koncentračných táboroch.

 

Subkultúra je často spojená so skrášľovaním, ktoré patrí k určitému životnému štýlu. Toto  privilégium radiť užívateľov do subkultúr prináleží divákom nie samotným užívateľom. Divák ako taký sám o sebe hodnotí a radí len skrášľovanie. Samotný divák ale nepozná dané dôvody a ani čo predchádzalo vzniku. Preto môžeme vravieť, že radenie do subkultúr vzniká z nevedomosti. Na to, aby sme mohli užívateľov niekam zaradiť, potrebujeme poznať hlavný nosník a tým je prečo.  Aj keď toto prečo obsahuje menšie odchýlky,  nedá sa hovoriť o subkultúrach ale o jednotnej komplexnej kultúre. Táto kultúra má historické aj sociálne zázemie, ktoré sa môže jemne meniť. A vďaka tomuto obmieňaniu sa, môžeme kultúru skrášľovania deliť na samostatné skupiny, ktoré by sme mohli nazvať subkultúrami.

 

Ďalšou otázkou je, čo je podstata skrášľovania, čo vyjadruje a prečo. Čo potrebuje človek na to, aby sa mohol vyjadriť. A odpoveď je jednoduchá je to samotné alterego človeka. Máloktorý jedinec sa stretne s úplným pochopením samého seba a dokonca s nepochopením jeho vnútorných pocitov a neskôr aj nálad.  Pre vyjadrenie sa, sa najčastejšie  užívateľ necháva tetovať.  Vyjadrenie cez tetovanie môže byť mnoho tvárnejšie ako piercing. Rôzne nápisy či obrázky, skryté či viditeľné vyjadria jedinca viacej.  Skrášlenie tela sa nám stáva nejakým druhom poznávacieho znamenia, na ktoré ale aj tak nepoznáme presnú interpretáciu, pokiaľ nepoznáme daného jedinca.

 

S nepochopením jedincov sa nám objavuje aj diskriminácia. Roku 787 nášho letopočtu, pápež Hadrian I. zakázal v Európe tetovanie , pretože bolo považované za pohanský zvyk.  Profesor Norman Goldstien z Honolulu, ktorý pracuje ako dermatológ venujúci sa štúdiu tetovania, tvrdí, že potetovaní ľudia majú psychickú poruchu a záľubu v seba poškodzovaní. Dokonca túto duševnú poruchu člení podľa množstva tetovaní na tele. Od tohto tvrdenia sa ďalej odrážajú cirkevní hodnostári. Ktorí zakazujú ďalej svojím následníkom akékoľvek skrášlenie, či už trvalé alebo dočasné a tak isto sa na misijných prácach snažili zakázať v afrických kmeňoch či tetovania alebo piercingy, pričom sa odvolávajú na starý zákon „Nad mŕtvym potom nebudete rezať telo svoje, a žiadneho znamenie vyrytého na seba neučiníte. Ja som Hospodin.“ A „Nebudete svoje telá zjazvovať pre mŕtveho, ani si robiť tetovanie. Ja som Hospodin.“ (Leviticus)

Ďalšou etapou diskriminácie je určitý pohľadový rozdiel medzi mladšou a staršou častou spoločnosti. Kým staršia spoločnosť si tetovanie a piercing vyslovene spojí s kriminálnikmi, ktorí sa nechávali skrášľovať vo väzení. S týmto si hneď veľa ľudí spojí nehygienické prostredie a žltačku.  A samozrejme podobný názor si určitá časť spoločnosti zachovala dodnes. Pre niektoré firmy sú potetovaní ľudia neseriózni a nespoľahliví. Paradoxom ale je, že bankové spoločnosti sú v tomto ohľade  viacej tolerantnejšie ako niektoré malé firmy, ktoré majú bezvýznamné predsudky.

 

Keď sa pozrieme na skrášľovanie, môžeme hovoriť, že má estetickú hodnotu?

Kde sa nachádza hranica skrášľovania? 

Veľa krát sa zabúda, že aj klasické náušnice, ktoré nosia ženy, sú piercingy. Predsa len je to jemné, ženu to dopĺňa a stáva sa to určitou časťou outfitu.  Zladené náušnice a aj ostatné doplnky k celkovému outfitu , vždy dobre zapôsobia na okolie.

K novodobým trendom skrášľovania sa, patrí aj permanentný makeup. Mať vytetované obočie, linky okolo očí alebo kontúry pier, zaručuje ženám dokonalé nalíčenie stále a za každých okolností. No nájde sa aj pár výnimiek, kedy je permanentný makeup neadekvátny doplnok. Výrazné tetovanie obočia, či pier pôsobí viac komický ako esteticky.

Piercingy a tetovanie do určitej hranice môžu pôsobiť dobre na ľudí, samozrejme ako pri všetkom aj tu platí, všetko s mierou. Kombinácia teplo, plavky a piercing v pupku samozrejme idú k sebe. Ale je to niečo o čom môžeme povedať, že je atraktívne a tak isto sexi. A pokiaľ to budeme z tohto hľadiska  aj hodnotiť ako celok môžeme povedať, že je to esteticky krásne. Ale pokiaľ stretneme človeka pre ktorého môže mať piercing nejakú duševnú hodnotu, ale sám vyzerá ako ihelnička, je pre pozorovateľa  možno zaujímavý, ale určite nie atraktívny. A taktiež nemôžem zabudnúť na samotný piercing ako šperk. Existujú od najobyčajnejších po rôzne farebné, či dokonca vykamienkované prevedenia.  Teda môžeme hovoriť aj o nejakej hodnote samostatného piercingu, bez samotného nositeľa.  Vieme posúdiť či to nie je gýč a vieme ho nejako ohodnotiť , teda na nás nejako samotný piercing pôsobí. Teda môžeme aj tvrdiť, že samotný piercing bez užívateľa, má nejakú estetickú hodnotu.

Stretávame sa s rôznymi názormi na tetovanie a potetovaných ľudí. Preto, ako pri piercingoch, môžeme hodnotiť tetovanie na užívateľovi a aj tetovanie ako samotné.  Tetovanie môžeme hodnotiť na základe našich pocitov rovnako ako umenie, ale bude mať pre nás inú hodnotu keď budeme poznať jeho význam a okolnosti jeho vzniku.  Keď hodnotíme tetovanie na základe pocitov a hovoríme o ňom, musíme prihliadnuť na to, že je to svojím spôsobom umelecké dielo, ktoré musel niekto stvoriť. Teda oceňujeme tetovanie ako niekoho prácu, a teda hodnotíme aj prevedenie. Ak dokážeme teda takto hodnotiť tetovanie, môžeme teda tvrdiť, že ma estetické vlastnosti. Nie nadarmo sa hovorí, že človek je živým plátnom.

 

Ako si vybrať správny piercing alebo tetoovanie vám nikto neporadí. Sú to veci ktoré si musíte sami premyslieť.  Mali by to byť veci ktoré sa vám páčia a ktoré vás nejak vystihujú. Musíte sa naozaj dobre rozhodnúť či si dáte vytetovať niečo tuctové, čo ma každý tretí potetovaný človek a je len momentálna vychytávka, alebo budete natolko kreátívny a uberiete vlastným smerom. Predsa len tetovanie by nemalo byť úplne tak módny doplnok. Samozrejme momentálne nás zaplavujú zo všetkých strán mandali, pierka, lapače snov a podobné. Kedysi to boli tribaly a vikingské uzly. A o rok zas môže dójisť niečo iné. Musíte si však zapametať, že je to na celý život, pokiaľ nemáte na drahú laserovú operáciu.  A rovnako je to aj s piercingom, ten síce na celý život není a tak ako si ho dáte spraviť tak ho viete aj odstrániť. No zase sa treba zamyslieť či sa chcete nechať strhnúť módnym trendom a dáte si piercing do pupku, alebo zainvestujete a dáte si niečo originálne.

 

Starostlivosť býva komplikovanejšia a záleži aj od jedinca. Ľudia čo majú alergiu na kovy, by mali siahnúť po piercingu s titánu alebo striebra či zlata. Tak isto je to aj s tetovaním, treba sa najprv poradiť v štúdiu čo obsahuje farba, ale nemala by obsahovať žiadny ťažký kov.

Ďalej sa musíte zmieriť s tým, že ak ste alergik, tak vaše telo nemusí prijať farbu a vypudí ju z kože. To isté sa môže stať aj s piercingom, ktorý máte cez chrupavku alebo sa jedná o microdermal, telo nemusí cudzie teleso prijať a pokusí sa ho zbaviť.

Na starostlivosť o piercing existujú špeciálne spreje ktoré predávajú v štúdiach.

Čo sa týka tetovania, treba ho umývať vlažnou vodou s antibakteriálnym mydlom. Na natieranie stačia také obyčajnejšie krémy ako Bepanthen, kalciová masť, alebo Fenystil gél – keď sa náhodou  prejavý alergia alebo chytíte ekzém zo zimy alebo tepla.

Rady nevyhľadávajte na internete, ale radšej kontaktujte svojho tatera. Ten vám vždy poradí a lepšie.

Hojenie bude závisieť na type vašej pokožky a mieste kam ste si dali piercing alebo tetovanie. Najdlhšie sa hoji piercing v chrupavke.

Ak máte tetovanie na mieste ktorým často hýbete ako vrchná časť dlane, prsty, kĺby, chodidlo, môže sa stať, že sa tetovanie časom rozpije.

 

V sekcíi fotky pribudnú aj obrázky rôznych tetovaní a piercingov, ktoré môžete využíť ako inšpiráciu.

 

AlterLady