Prológ
Vo Windhelme bola tuhá zima. Ťažký sneh sa znášal z neba v hustých závojoch. No i v tento nečas bolo mesto živé. Obyvatelia sa schádzali pred Palacom Kráľov, a čakali na novinky. Jorleif, jarlov správca, vyšiel von a dovtedy hlučný dav stíchol v napätí.
,,Hoag Stormcloak má syna a právoplatného dediča.“
Mestom sa rozhľahli nadšené výkriky a oslavy trvali niekoľko dní. Jarl Hoag bol šťastný, a mesto pod jeho vládou prosperovalo. Jeho syn bol v uliciach ako doma a nemusel sa ničoho báť. Obyvatelia sa vždy tešili, keď malého, plavovlasého chlapca videli.
Keď mal Ulfric 5 rokov jeho rodičia očakávali ďalšieho potomka. V očakávaný deň sa znova obyvatelia zišli pred palácom. Tak ako i pred tým, aj teraz Jorleif vyšiel von no niesol tento krát dve správy.
,,Hoag Stormcloak ma druhého syna, Freya Stormcloak druhý pôrod neprežila.“
S týmto sa vrátil do paláca a mestom sa neozvalo žiadne veselé burácanie.
Jarl upadol do smútku a s ním aj celé mesto. Windhelmského medveďa vystriedali čierne vlajky. Pohreb jarlovej ženy bol veľkolepý a zišli sa na ňom jarlovia a thánovia celého Skyrimu. Freya Stormcloak bola pochovaná v krypte rodu Stormcloak a zabudnutá národom. Jarl sa síce nikdy z jej smrťou nezmieril, no o svojej žene nehovoril a synov vychovával sám.
Keď mal Ulfric 10 rokov vybrali si ho Šedofúzy, aby vystúpil na High Hrotgar a venoval sa spolu s nimi učeniu Thu’um. Mal sa stáť následovníkom Jurgena Vládcu vetra.
Bola to pre Hoaga ďalšia rana, no patríť medzi Šedofúzych bola najväčšia česť a ani on tomu nemohol vzdorovať. A tak Ulfric odišiel a zanechal otca a brata svojím životom a následoval cestu hlasu.
Roar ktorý osirel po narodeni, sa v 5 rokoch stal jedináčik. Roky plynuli a Hoag svojho syna pripravoval na post jarla Windhelmu.
Koč jednej obchodníckej rodiny prepadli banditi. Muž svoju ženu chvíľu bránil no meč jedného z nich mu nemilosrdne rozpáral brucho a črevá sa vyvalili na cestu. Žena sa otočila aby varovala svoju malinku dcérku. A následne na to jej meč prebodol srdce. Banditi sa smiali a sledovali pokus dievčatka utiecť. No to sa na tráve potklo a spadlo. Sukňa šiat sa jej motala okolo nôh a ona sa v strachu už nedokázala rozbehnúť. Otočila sa čelom k banditom, ktorý sa nemilosrdne smiali. Posúvala sa po tráve preč od nich a tým sa ich hrozivý smiech stupňoval.
Jeden z nich k nej natiahol ruku a jej sa zhrdla vydral zdesený výkrik, ktorý sa sformoval do slova Yol. Yol vo forme dračieho plameňa oblizoval telá všetkých banditov, ktoré klesli spálene k zemi okolo dievčatka. To sa usedavo rozvlikalo, tvár zmáčanu slzami si skrylo do drobných dlaní.
No jej predchádzajúci výkrik privolal Jarla Windhelmu ktorý cestoval z Riftenu.
,,Pane je to nebezpečné.“
Jeden strážny, prešlapol z jednej nohy na druhú keď uvidel spálené telá.
,,Ukľudnite sa je to len dievčatko, a veľmi vydesené. Možno ma čarodejné nadanie, to sa môže prebudiť keď sa človek bojí a je v ohrození života.“
Jarl sa porozhliadol po spálených telách banditov a potom pohľadom zablúdil k žene a mužovy. Vzal dievčatko na ruky a vysadol na kona.
,,Tých dvoch pochovajte ako sa patrí, na pravých nordov. Ja budem zatiaľ pokračovať.“
Vojakom sa to nijak nepáčilo, no jarlovy vzdorovať nemohli. Hoag sa vrátil do Windhelmu a dievča rovno odniesol dvornému mágovy Wuunferthovy a vyhľadal svojho správcu.
,,To dievčatko, nájdi mu opatrovateľku a daj jej zariadiť izbu namiesto Ulfricovej.“
,,Pane, naozaj chcete zrušiť Ulfricovu izbu, čo ak sa niekedy vráti?“
,,Tam kde je, odtiaľ sa nikdy nevracia.“
Povedal Hoag mrzuto a odišiel za dievčatkom. Jorleif si len povzdychol a splnil jarlove želanie.
Hoag sedel pri jej posteli kým spala a občas sa k nemu pripojil Roar. Bol zvedavý lebo otec vravel, že je to jeho malá sestra. Mal 10 rokov a nebolo to tak dávno kedy jeho starší brat odišiel. Nikdy na ten deň nezabudol.
Dievča sa prebudilo o pár dni a prvý koho uvidelo bol jarl.
,,Koľko máš rokov.“
,,8“ potichúčky šepla. A pohľad zabodávala do kožušiny ktorou bola zakrytá.
,,Podobáš sa na moju ženu. Mrzí ma čo sa stalo, ale čaká ťa nový život. Staneš sa mojou dcérou a príjmeš meno Freya Stormcloak.“
Dievčatko zamrkalo prekvapene modrými očkami. Hoag rukou ukázal na šaty a šperky. Potom opustil miestnosť. Opatrovateľka jej pomohla obliecť do honosných šiat. Zaplietla jej havranie vlasy a vypla tak aby do nich zapadla koruna. Na krk jej pripla retiazku s medveďom a na pravý prostredník jej nasadila prsteň rodu Stormcloak na ktrom bola hlava medveďa.
Prijala rolu dcéry jarla a jej život sa zmenil. Freya a Roar spolu vychádzali ich dni boli plné hier. Keď sa preklenuli cez detské obdobie, obaja sa začali venovať prípravam rolí, ktoré budú obaja zastávať keď dospejú.
Roar sa vzdelával v umení boja a stratégii, občas aj obchodu aby vedel udržať obchodné styky s ostatnými mestami. Freya sa zas učila ako sa starať o územie ktoré spadá pod jarla Windhelmu, tak ako aj o celé obchodné styky a ekonomiku mesta. Hoag bol po dlhej dobe znova šťastný.
AlterLady