Česko-Slovenská cosplay scéna: Prechádzka ružovou záhradou, či verejné mučenie?
Pomaly sa začína blížiť ComicsSalon, alebo pre pravidelných návštevníkov známy aj ako CS-ko, a cosplayeri pomaličky začínajú dokončievať prípravy svojich cosplayov. Alebo skôr začínajú panikáriť, že ešte vôbec nezačali. Či už patríte medzi prvú alebo druhú skupinu, faktom zostáva, že sa pomaly začínajú všetkým otaku objavovať na facebookových nástenkách správy o CS-ku.
Máme sa však na čo tešiť? Alebo je to skôr len víkend plný stresu a frustrácie? Pre väčšinu je to naozaj zábava. Možnosť stretnúť sa so svojim priateľmi a vidieť svojich nepriateľov. A hlavné predstavenie prichádza až po festivale.
Je už takmer tradíciou, že hneď po festivale sa musí väčšina z nás vyrozprávať zo svojich zážitkov. A asi takto nejako začala neslávne známa komunita na Facebooku známa pod menom Priznania Cosplayerov. Neslávne známa sa stala práve vďaka výlevom frustrovaných ľudí, čo by sa asi inak cítili menejcenní, keby sa nemohli do niekoho navážať. Stránka, ktorá mala pôvodne slúžiť na zdieľanie pocitov a rady ostatným, sa zmenila na nechutné monštrum kde sa objavovali odkazy typu, kto bol aký škaredý, že bolo autorovi na vracanie, komu bolo vidieť prsia a kto sa na svoj cosplay nehodí a mal by sa ísť zabiť.
Osobne poznám minimálne dve dievčatá, ktoré si takto našli na tejto stránke opakovane našli hejt a psychicky sa z toho zosypali. A pri tom to nekončí. Mená niektorích známejších cosplayerov sa na Priznaniach cosplayerov objavovali znova a znova, pričom si zväčša anonymy nedávali servítky pred ústa.
Známa cosplayerka z Česka, Hemulka, dokonca požiadala, aby už nezverejňovali priznania s jej menom. Ani to však nezabránilo, aby sa objavovali odkazy na jej adresu. Ba čo viac, vynaliezavý hejteri si z nej ešte viac uťahovali a bez jedinej zmienky jej mena poukazovali na známe fakty o nej, takže začala tak trochu pripomínať Voldermorta, teda toho, koho netreba menovať.
Človek by povedal, že sa ľudom uľaví, keď bola komunita zrušená, avšak krátko potom sa začali objavovať podobné stránky. Prizania Cosplayerov, Priznania Otaku a iné, čo sa snažili napodobniť originál. Zatiaľ nedosiahli veľkosti pôvodných priznaní, avšak čo nie je, môže veľmi skoro byť.
Otázka však zostáva, prečo sú Slováci a Češi takí zlomyseľní? Prečo sa potrebujú ohovárať a osočovať? Nie som sama, čo si myslí, že u nás máme najväčšiu hejterskú komunitu. Veď hejt sa dá vymyslieť na čokoľvek. Jeden je príliš tučný, druhý príliš chudý, niektorí majú príliš veľké prsia, iní príliš malé. Máš vybranú inú verziu kostýmu? Hejt. Máš šití kostým? Hejt. Alebo snáď nedajbože kupovaný? Dvojitý hejt. Mal si na obed Mcdonald, čo sa vôbec nehodí k tvojmu roleplay? Mega hejt.
Nikde inde v zahraničí som si nevšimla takú veľkú kultúru neznášanlivosti. Pred hejtami sa nedá schovať, a nedá sa im ani konkurovať. Je ich toľko, že sú cosplayeri potom precitlivení a urazia sa aj keď im niekto dá konštruktívnu kritiku. Hlavným rozdielom medzi hejtom a kritikou je ich zmysel.
Hejt väčšinou nemá hlavu ani pätu a len odsudzuje obeť za niečo, čo väčšinou nemá ako v blízkej budúcnosti ako ovplyvniť. Zatiaľ čo kritika poukáže na nejakú vec, odôvodní prečo si autor myslí, že je niečo zle a navrhne aj východisko. Hlavným znakom tiež býva, že hejt je zväčša anonymný a pod kritiku sa autor nehanbí podpísať. Naozaj dúfam, že v budúcnosti sa čoraz menej budú objavovať hejty a čoraz viac budeme môcť zhliadnúť úprimné konštruktívné kritiky, ktoré pomôžu cosplayerom zlepšiť ich umenie.
AlterBlossom